Pasívne domy – bývanie budúcnosti

Pasívny dom je budova, v ktorej bežný systém vykurovania a klimatizácie nie je potrebný. Energia získaná zo slnka, ľudí a elektrickým spotrebičov po väčšinu roku pohodlne vykúri celý dom.

Pasívny dom možno postaviť za takmer rovnaké náklady ako konvenčnú novostavbu, ba dokonca tu môžete ušetriť až 90% nákladov na vykurovanie v porovnaní s bežnými súčasnými budovami.

Pasívny dom ročne spotrebuje maximálne 15 kWh/m2 vykurovanej plochy. Na vykúrenie miestnosti o rozlohe 20 m2 stačí 200 W, pre porovnanie tepelný výkon človeka v kľude je okolo 100 W, výkon stolného počítača s monitorom je až 300 W.

Princípy, ktorými to pasívny dom dosahuje sú vzduchotesný obal domu s dostatočnou vrstvou tepelnej izolácie obalových konštrukcií, kvalitné okná s izolačným trojsklom a špeciálnymi rámami (môžu byť aj otváravé), systém zabezpečujúci pravidelnú výmenu vzduchu a jeho ohrev a prepracovanejšiu architektúru bez tepelných mostov.

Obal budovy: Vďaka čo najväčšej kompaktnosti stavby eliminujeme množstvo tepelných mostov, cez ktoré by unikalo teplo z budovy a naopak, vnikal by do nej chlad. Súčiniteľ prechodu tepla nepriehľadných konštrukcií pasívneho domu musí byť podľa platnej STN menší než 0,15 W/m2.K.

Orientácia hlavnej fasády: Najvýhodnejšie je umiestniť obytné miestnosti s veľkými zasklenými plochami na južnú fasádu domu, kde v zimnom období získame najvyššie pasívne tepelné zisky. Ostatné priestory, ktoré nepotrebujú mnoho svetla, ako napr. kúpeľne, môžu zostať na severnej strane. Naopak v letnom období okná vhodne zatienime napr. žalúziami alebo okenicami, ochránime tak interiér pred nežiaducim prehrievaním.

Sklá a rámy okien: U okien pre pasívne domy je dôležité kvalitné zasklenie pomocou trojskla, dobre izolovaný rám okna, priepustnosť slnečného žiarenia a správne umiestnenie okien a dverí pri montáži. Súčiniteľ prestupu tepla okien (vrátane rámu) musí byť podľa platnej STN menší než 0,85 W/m2.K a celková tepelná priepustnosť slnečného žiarenia g>0,5.

Vzduchotesnosť: Vzduchotesnosť pasívneho domu treba zabezpečiť tak, aby z neho čo najmenej unikal ohriaty vzduch. Vzduchotesnosť sa dá zaistiť vopred vypracovanou detailnou projektovou dokumentáciou, využitím tesných materiálov, pri realizácii dôkladným stavebným dozorom a meraním netesností pomocou tzv. Bloower door testom, ktorý preverí kvalitu práce každého staviteľa, ktorý uvádza, že stavia energeticky pasívne domy.

Riadené vetranie: Vetranie v pasívnych domoch vie komfortne zabezpečiť systém riadeného vetrania s rekuperáciou. Vo vopred určených intervaloch zabezpečíme prívod čerstvého vzduchu do domu potrubím – zemným kolektorom, vedeným v zemi v hĺbke, kde je teplota celoročne konštantná.

Výhody pasívneho domu:
vyšší komfort života;
extrémne nízke náklady na vykurovanie;
nevznikajú žiadne teplotné rozdiely v miestnosti;
príjemné konštantné teploty v zime i v lete;



Pasívne sa tiež vieme správať aj pri rekonštrukciách. Pri nahliadnutí do štatistík, zistíme, že cez 60% všetkých stavieb v Európe je starších viac než 30 rokov. Niet pochýb o tom, že tieto stavby majú nevyhovujúce tepelno-technické vlastnosti a tým vysokú spotrebu. V súvislosti s rekonštrukciou a modernizáciou týchto stavieb platí: čo je správne u novostavby, nemôže byť zlé pri rekonštrukcii. Niečo už u jestvujúcej stavy ovplyvniť nemôžeme, napr. polohu ku svetovým stranám, rovnako nás pravdepodobne môže čakať aj mnoho technických problémov pri riešení efektívneho zateplenia.

Pri spracovávaní projektu pasívnych domov je vhodne obrátiť sa na odborníkov so skúsenosťami v danej problematike.